Centrum bezpečnej jazdy na Slovakiaringu

Centrum bezpečnej jazdy na Slovakiaringu, ktorému sa ľudovo hovorí aj škola šmyku, si nachádza svoje uplatnenie aj na Slovensku. Krízové situácie v aute sa môžu kedykoľvek odohrať aj počas leta a preto je potrebné byť na ne pripravený.  V rámci Slovenska je k dispozícii niekoľko polygónov na tréning krízových situácií v aute. Ja som si vybral ten na Slovakiaringu v Orechovej Potôni, napriek vyššej cene a väčšej vzdialenosti. Toto centrum patrí medzi prvé na Slovensku a majú bohaté skúsenosti s vozidlami tak aj s vodičmi. Prvotný kurz Štandard stojí 150 €, na rôznych zľavových portáloch sa však v období od októbra do decembra dá kúpiť aj za zvýhodnenú cenu, približne 120 € tak, ako som to mal aj ja. Oplatilo sa?

Kurz bezpečnej jazdy a krízové situácie v aute

Pod frázou centrum bezpečnej jazdy (CBJ) sa skrýva rozšírenie teoretických a praktických zručností z autoškoly. Ide konkrétne o nácvik situácii, ktoré sa bežne v praxi nedajú vyskúšať – brzdiace, vyhýbacie a ovládacie manévre automobilu na klzkej vozovke, imitujúci ľad/sneh, teda zhoršenú adhéziu.

Kurz bezpečnej jazdy na Slovakiaringu Štandard zahŕňal teoretickú časť a praktickú časť. Určená je pre všetkých vodičov bez rozdielu veku alebo skúseností, ja však odporúčam mať so šoférovaním aspoň polročné skúsenosti a najmä ak sa dá, prísť na aute, ktoré dobre poznáte nie len podľa názvu, ale aj podľa jazdných vlastností. Samozrejme, každý má na Slovakiaringu aj možnosť požičania si automobilu. To sa zíde najmä v situácii, keď na kurz ide väčšia skupinka ľudí. V komplexe sa nachádza aj hotel, ktorý sa zíde najmä ľuďom dochádzajúcim z východu krajiny – aby boli ráno svieži a vyspatí. V komplexe sa samozrejme nachádza aj trať Slovakiaring, ktorej sa teraz nebudem venovať.

Priebeh kurzu – teoretická a praktická časť

Teoretická časť bola zameraná na opakovanie a rozšírenie vedomostí v oblasti bezpečnosti aute – či už aktívnej (elektronické stabilizačné systémy, radary) a pasívnej ochrany (bezpečnostné pásy a airbagy). Vedeli ste, že sa v aute má najprv nastaviť výška sedadla, až potom vzdialenosť? Táto a mnoho iných praktických rád a zaujímavostí sa vodič dozvedel aj v teoretickej časti. V tom čase ešte ako študent musím skonštatovať, že vysoká úroveň prednášky aj prednášajúceho osloví tak ako automobilového nováčika, tak aj motoristického fanúšika. Po teoretickej časti nasledovala prestávka na obed a potom sa išlo jazdiť. Predtým však bolo potrebné podpísať prehlásenie, že automobil je v dobrom technickom stave. Samozrejme, že nepríjemnosti sa nevyhli ani kurzu, v ktorom som bol aj ja (posledná kapitola).
Praktická časť pozostávala z viacerých cvičísk. Keďže v rámci kurzu sa trénuje kritické brzdenie, vyhýbací manéver, rozjazd do kopca na klzkom povrchu, pretáčavý a nedotáčavý šmyk, náš kurz o počte približne 20 ľudí bol rozdelený do 3 skupín. Praktická časť trvala približne 3 a pol hodiny a minul som 1/5 zo 40 litrovej nádrže. Každá skupina začala na inom cvičisku a každý vodič dostal do auta vysielačku a tak ihneď dostal od inštruktora spätnú väzbu – čo bolo dobré a čo by bolo potrebné zlepšiť pri konkrétnom manévry. Moja skupina začala základným úkonom – krízovým brzdením.

1. Krízové brzdenie: Nebojím sa poriadne stupiť na brzdu

Základným pravidlom pri krízovom brzdení je nebáť sa poriadne stlačiť brzdový pedál z celej sily. Pokiaľ nemá brzdový pedál 50 rokov, tak tlak určite zvládne. Vtedy nastúpi účinok ABS a vodič dostáva do brzdového pedála vibrácie pripomínajúce bubnovanie.

Krízové brzdenie sa vykonávalo vo viacerých fázach. Začínalo sa na suchej vozovke (v našom prípade na mokrej vozovke keďže pršalo), na šmykľavej vozovke a potom na ich kombinácií – ľavé kolesá brzdili na asfalte a pravé kolesá na šmykľavom povrchu. Všetky krízové brzdenia sa vykonali niekoľkokrát, pri rôznych rýchlostiach. V náš prospech hrali aj zimné pneumatiky, keďže bola ešte jar. Na letných pneumatikách by bol tréning náročnejší. Ešte náročnejší tréning je vtedy, keď vozidlo nemá ESP alebo je deaktivované. V mojom prípade sa vo vozidle nenachádzalo a tak všetko záviselo od mojej šikovnosti, ako zvládnem konkrétne cvičisko. Zaujímavým zistením bolo, že ABS automaticky vie regulovať brzdný účinok pri rôznej adhézii – teda ak sa napr. ľavá polovica vozidla nachádza na suchej vozovke a pravá polovica auta na klzkej ploche, auto brzdí rovno, teda vodič nemusí korigovať smer vozidla ani pri odlišne šmykľavých povrchoch. Toto samozrejme platí, keď sa auto nachádza už v režime brzdenia s ABS.

2. Vyhýbací manéver – ABS pomocník

Pred ďalším cvičiskom, ktoré cvičí vyhýbací manéver, sme skúšali najprv slalom medzi kuželmi na rovine. Pre mňa to nebol samozrejme problém, keďže som vytrénovaný banskobystrický vodič, z vyhýbania sa pred výtlkmi 😀 Vyhýbací manéver pozostával z vyhnutia sa pred stĺpom striekajúcej vody najprv doľava, potom doprava a zároveň dole kopcom a na konci do dlhšej ľavotočivej zákruty.

Technika spočíva v prudkom stálom brzdení s ABS a vyhnutiu sa vodnej stene najprv doľava a potom doprava. Toto cvičisko mi dalo najviac zabrať aj kvôli tomu, že počas vysvetľovania som nevidel na trať, keďže som bol vo vláčiku ako posledný pod kopcom. Toto cvičisko sa tiež absolvovalo niekoľkokrát, v rôznych rýchlostiach. Mimochodom, umelo vybudovaný kopec, na ktorom sme cvičili, je najvyšší v širokom okolí.

Po absolvovaní krízového výhýbania sme sa presunuli na pohýnanie do kopca na šmykľavom povrchu. Autá s ESP a teda trakčnou kontrolou nemali problém, ja s ľahkou nohou na plyne tiež, ale vyskúšal som si samozrejme ako pneumatiky zaberú pod „plnou parou“. Následne pokračovala krátka prestávka.

3. Nedotáčavý šmyk: Ubrať plyn, mierne zatočiť volantom a modliť sa, že som nešiel až príliš rýchlo

Ďalšie cvičisko bolo určené na trénovanie zvládnutia nedotáčavého šmyku do ľavotočivej aj pravotočivej zákruty. Je to šmyk, kedy predné pneumatiky stratia priľnavosť k vozovke a bez ohľadu na mieru vytočenia volantu ide auto v priamom smere. V tomto prípade treba zachovať pokoj a práve nebrzdiť. Brzdenie pri tomto type šmyku všetko iba zhorší, pretože sa ťažisko auta presunie na predné brzdiace kolesá, ktoré tak ešte neskôr získajú priľnavosť. Cvičisko pozostávalo zo širokého kruhu, v ktorom sa oproti sebe striedal suchý asfalt a klzká plocha. Na asfalte bolo treba zrýchliť, aby sa počas zatáčania na klzkom povrchu auto dostalo do nedotáčavého šmyku. Z mojich skúseností som musel ísť na moje pomery až skutočne nepríjemné rýchlo, aby som vyvolal tento typ šmyku. Vyslovene som musel pridávať plyn aj proti môjmu pudu. Neskôr som už mal odvahu a vyslovene som testoval limity podvozku a najmä pneumatík.

4. Pretáčavý šmyk: Citlivý zadok a rýchle ruky na volante

Pretáčavý šmyk bola disciplína, s ktorou mali vodiči najviac problémy. Na začiatku sme sa cvičili pri veľmi malých rýchlostiach a aj sme vedeli, na ktorú stranu dostaneme šmyk. Šmyk je vyvolaný tak, že plošina „drgne“ do niektorého zo zadných kolies a na klzkom povrchu tak auto vyvedie z rovnováhy a vyvolá pretáčavý šmyk. Je to teda šmyk, kde je zadná časť vozidla nekontrolovateľná a treba ju prednou časťou vyrovnať. Ak plošina „atakovala“ pravé zadné koleso, auto sa dostalo do šmyku tak, že vodič je nútený otočiť volantom náhle doľava a potom spätne otočiť na kontru doprava a vtedy by už malo byť auto vyrovnané a stabilizované.

Samozrejme, ak je odporúčaná rýchlosť inštruktorom niekoľkokrát prevýšená, vodič ešte nie je schopný adekvátne zareagovať a auto môže skončiť zakliesnené mimo cvičiska resp. na jeho rozhraní medzi asfaltom a trávou. Našťastie nevznikli žiadne škody na majetku ani zdraví 🙂 Jedine bolo treba počkať na traktor, ktorý zaseknuté auto na podvozku odtiahne na asfalt.

Takže hneď po prvej jazde na nás bolo o jedného menej. Keďže väčšina zúčastnených áut malo ESP, ja som sa bez ESP musel spoliehať na seba. Dalo mi to zabrať, raz som sa aj pretočil, no pri takomto šmyku musí byť človek veľmi pozorný, čo väčšina ľudí nebýva. Zároveň bolo toto cvičisko najadrenalínovejšie, najmä ak sa postupne zvyšovala nájazdová rýchlosť. Okrem pár „hodín“, vrátane tých mojich sme boli najúspešnejšia skupina.

Čo som získal

A to je záver tohto príjemne stráveného dňa. Okrem zaujímavých vecí som sa naučil v praxi limity svojho auta. Po praktickej časti sme vrátili vysielačky, dostali sme priestor na spätnú väzbu a dostali sme certifikáty. Vďaka skvelej tichej polohe je vzťah s autom o to intenzívnejší a určite sa sem ešte minimálne raz vrátim. Ak sa teda vrátim aj späť na úvod tohto článku, či sa kurz na Slovakiaringu oplatil, tak áno. Určite sa oplatil.

Zvládne kurz bezpečnej jazdy každé auto?

Praktická časť bola super poučná a primerane dlhá, ja by som samozrejme zniesol aj viac a myslím si, že aj moje 10 ročné auto. Naopak, omnoho mladšia Octavia tlak nezniesla. Pri pretáčavom šmyku sa úplne rozbilo zadné sklo. Centrum bezpečnej jazdy teda aj overí pôvod Vášho automobilu – podľa mňa bolo auto havarované a následne nedostatočne servisované, pretože aj po oblepení priestoru zadného okna priesvitnou fóliou primerane na voľno, po pár stovkách metrov sa aj táto fólia roztrhala. To nasvedčuje tomu, že karoséria auta tancuje a nie je dosť pevná. V každom prípade takéto incidenty bývajú úplnou raritou a ak je Vaše auto aspoň priemerne udržiavané, nieto sa čoho báť. Však ak vydrží cestu na Slovakiaring po rozbitých slovenských cestách, malo by zvládnuť aj Centrum bezpečnej jazdy. Niekedy však výnimka potvrdzuje pravidlo 🙂