Test Hyundai i30 kombi 1.4 T-GDI

Hyundai i30 kombi je rodinné auto, ktoré poteší množstvom odkladacích priestorov a svojou praktickosťou. Poteší aj menej zdatných šoférov, ovláda sa veľmi jednoducho, spojka zaberá takmer od podlahy a je mäkká, no s dostatočnou spätnou väzbou. S autom sa nevybláznite, ale svoj účel rodinného auta plní výborne. Akciová cena zodpovedá kvalite, dizajnovo možno pripomína iné autá, mne osobne sa páči. Za zaplatené peniaze dostanete veľa výbavy. Veľké sklamanie nastalo v prípade reprodukcie zvuku a menší infotainment vyzerá fyzicky zastaralo. Uvítal by som aj mierne nižšiu spotrebu.

Úvod

Hyundai bol v roku 2017 úspešný. Bol treťou najpredávanejšou značkou na Slovensku medzi osobnými automobilmi, celkovo predal na Slovensku 7 217 automobilov a podiel na trhu mal 7,51 percenta. Oproti roku 2016 sa predaj zvýšil o necelých 500 automobilov, čo sú dobré čísla, aj keď podiel na trhu sa mierne znížil (0,12%). Bol som teda zvedavý, čo vidia Slováci na Hyundai-i a či je agresívna marketingová kampaň v Českej republike opodstatnená. Hyundai totižto v reklamných spotoch útočí na automobilku z Mladej Boleslavy slovami, že ak sused neprestúpi do Hyundaia, tak je to jeho škoda a podobne. Osobne som reklamu nevidel, snažil som sa ju nájsť, ale asi bola zo všetkých webov odstránená. Ako študent zameraný na marketingovú komunikáciu to vnímam pozitívne, odhodlali sa k výraznej útočnej marketingovej kampani. Aj keď prirovnaniami, že Hyundai je typicky české auto, alebo billboardom na letisku v Prahe: “Vítejte v zemi Hyundai”, značka získala aj svojich odporcov. Hyundai chce upozorniť, že aj Hyundai i30 sa vyrába v Českej republike. Poďme ale na Slovensko, kde je situácia pokojná a na test.

Ešte pred začatím recenzie i30 chcem upozorniť, že i30 budem aktívne porovnávať s modelom Fiat Tipo, nakoľko sú si oba automobily podobné zameraním, cenou a aj výberom motorov. Ako hlavného konkurenta si teda zoberiem Fiat Tipo, ktoré som síce testoval vo verzii hatchback, veľa prvkov má však podobných s kombi verziou. Dokonca oba modely sú momentálne v akciovej cene. Hlavný konkurent nebude teda Octavia, ktorej cena sa nachádza výrazne vyššie.

Výbava

Na test mám Hyundai i30 kombi v druhej najvyššej výbave FAMILY s preplňovaným benzínovým motorom 1,4 T-GDI so 140 koňmi. Testovaný automobil obsahuje navyše iba červenú príplatkovú metalízu v hodnote 500€. Vo výbave FAMILY sa štandardne nachádzajú disky z ľahkých zliatin, dojazdové rezervné koleso, výškovo nastaviteľné sedadlo spolujazdca a nastaviteľná bedrová opierka vodiča, systém núdzového brzdenia, automatické prepínanie diaľkových svetiel, posuvná predná lakťová opierka, zadná lakťová opierka, chrómovaná predná maska, prístrojová doska Supervision, elektrické ovládanie predných aj zadných okien, automatická dvojzónová klimatizácia, zadné delené sedadlá 3:2 tempomat, fixačná sieť v batožinovom priestore, 5 palcový infotainment s farebným displejom (Bluetooth, USB, AUX), 5 ročná záruka + asistenčná služba + zvýhodnená prehliadka.

Už začínam tušiť, prečo je Hyundai na Slovensku v obľube… Cena testovacej verzie je 17 590€ (akciová cena) + spomínaná 500€ metalíza.

Exteriér

V otázke dizajnu Hyundai vyvoláva v mnohých ľuďoch najmä v motoristických novinároch rozpaky. Nemáte síce pocit, že je dizajn od niekoho okopírovaný najmä z prednej strany, ale môžete mať pocit, že ste i30 už niekde videli. Mne pripomína najmä zmes Audi a Mazdy 3, ale myslím si, že určite by ste ma ešte nejakým modelom doplnili. Hyundai sa s tým asi nehrá – existujúci dizajn áut vloží do generátora, ten ich spojí a výsledný dizajn je na svete. Samozrejme žartujem. Aj napriek možnej podobnosti s inými autami sa mi predok páči, najmä predný spodný difúzor (lízátko) pôsobí športovo a elegantne zároveň. Podobnosť s konkurenčným Tipom pozorujem iba na prednom “grile” s chrómovými ornamentmi. Červená metalíza Fiery red autu veľmi pristane a viac žiari v porovnaní s testovaným Tipom. LED denné svetlá nie sú integrované v tejto výbave v hlavných svetlometoch, ale nachádzajú sa dole v prednom nárazníku.

Od predných svetiel až po zadné sa po celom boku tiahne efektná linka a tesne pod ňou sa nachádzajú kľučky dverí. Ich výška je výborná, netreba sa k nim prikrčiť. Viečko nádrže sa nachádza sa strane šoféra a viečko hrdla nádrže je klasicky otvárateľné – otočne. Zadná časť je dizajnovo čistá a originálna, v zadných svetlách sa nachádzajú klasické žiarovky. Zadné okno je primerane veľké, no stierač by mohol byť ešte o niečo dlhší. Otváracie tlačidlo piatych dverí nie je tak ľahko nahmatateľné ako v Tipe, ale určite ho ľahko nájdete.

Interiér

Po otvorení piatych dverí sa predomnou objavil naozaj obrovský priestor. Nakladacia hrana je nízko a nie je ani široká. Výška kufra je naozaj výborná navyše, pod platom sa nachádza množstvo priečinkov na povinnú výbavu a príslušenstvo, takže málo používané veci Vám nebudú lietať po kufri. Kufor je široko vyrezaný až do blatníkov, takže z auta využijete naozaj maximum. Nachádzajú sa tu háčiky, fixačné body a aj 12V zásuvka na pravej strane. Roletka batožinového priestoru má presne vymedzené koľaje a sedadlá sa dajú sklopiť do takmer úplnej roviny. Pokiaľ nie ste vysoký a nosili by ste so sebou perinu a pri zadných sedadlách by bola 220V zásuvka, z i30 kombi by ste si spravili aj garzónku.

Sedadlá vzadu sú tvarovo aj tvrdosťou dobre dimenzované, na bočných sedadlách sa nachádza ISOFIX a v tejto výbave sa nachádza aj stredová lakťová opierka, ktorá obsahuje 2 držiaky na poháre. Vo dverách sa tiež nachádza veľká priehradka na fľaše a páči sa mi výška opierok rúk – sú vysoko, ruku je možné pohodlne oprieť a “poruke” máte kľučku dverí. Bez zbytočných pohybov si tak opriete ruku, stiahnete okno a aj otvoríte dvere. Vzadu chválim aj nízky stredový tunel, ktorý neprekáža pri presune medzi sedadlami. Pred pasažiermi vzadu na predných sedadlách sa nachádzajú tiež vrecká na uloženie vecí presne ako v Tipe, teda nenachádza sa tu tiež rovnako plastová zadná časť predných sedadiel. Naopak, vzadu chýba akákoľvek možnosť dobíjania elektronických zariadení a výduchy klimatizácie. Ak sa teda deťom vybijú tablety, svojim štebotaním budú vybíjať Vás 🙂 Za vysunutou lakťovou opierkou sa nachádzajú ešte jedny dvierka, ktoré spájajú kabínu s kufrom a slúžia na možnosť presunu dlhých predmetov. Úprimne som si nie istý, či by ste na seba zmestili 3 páry lyží, 4 páry už ťažko a snowboard určite neprejde.

Z čoho som ostal mierne zaskočený je priestor na nohy na zadných sedadlách. Sedadlo vodiča som mal nastavené na moju výšku 178 centimetrov mierne ďalej od pedálov a miesta na nohy som mal tak akurát s rezervou približne 3 centimetre, čo ma mierne sklamalo. Naopak, nad hlavou som mal dosť miesta. Celkovo som sa cítil vzadu pohodlne, sedáky sú dosť dlhé a v príjemnom, neprehnanom uhle ani výške.

Napriek tomu, že Hyundai i30 kombi je dlhé a veľké auto, chválim viditeľnosť dozadu. Zadné okno je na dnešné pomery primerané a veľké bočné okná v C stĺpiku aj reálne plnia svoj účel a z miesta vodiča je pri pohľade dozadu vidieť aj doľava aj doprava.

Ak si sadnete na stredné sedadlo vzadu, stále máte dostatok miesta nad hlavou, ale sedenie samozrejme nie je tak komfortné. Vrchná časť lakťovej opierky je posuvná, nieje veľmi široká, ale dosť hlboká. Pred Vami sa ukáže celá prístrojová doska, z ktorej som mal na danú cenu a kategóriu dobrý pocit. Infotainment je trochu menší, dá sa však priplatiť za 8 palcový s podporou Apple CarPlay a Android Auto. Vo vyššej výbave je už štandardom a samozrejmosťou aj GPS navigácia.

Idem však presadnúť už dopredu. Pre predné dvere platí to isté ako pre tie zadné – výborná ergonómia a ešte väčšie priehradky, takže aj väčšiu fľašu tam zmestíte bez problémov. Na dverách by som pohľadom tipol mäkké plasty, sú však rovnako tvrdé ako v Tipe, štruktúrou sa mi však viac páčia. Na predných vnútorných prahoch sú plastové kryty, ktoré bránia tomu, aby ste si pri nastupovaní alebo vystupovaní poškrabali prahy – tento “vylepšovák” by mali mať všetky autá, tomu môjmu prahu na aute pomôže už iba prelakovanie. Sedadlá sú posuvné manuálne, tyč pod sedadlom na pozdĺžne posúvanie pod sedadlom je takmer identická s tou v Tipe. Sedadlá sú dosť široké, primerane tvrdé, subjektívne mám pocit, že majú mierne menšiu bočnú oporu než v Tipe. Pokiaľ je lakťová opierka posunutá úplne dopredu, je náročné pohodlne chytiť ručnú brzdu, preto je lepšie si opierku vždy posunúť dozadu a potom naspäť dopredu.

Po nasadnutí za volant sa pred vodičom objaví dobre tvarovaný trojramenný volant s elegantnými klasickými analógovými budíkmi na bokoch, v ktorých sú integrované aj budíky stavu paliva a teploty motora. Subjektívne som mal pocit, že podsvietenie je biele, fotky ukazujú, že je belasé. Medzi budíkmi otáčkomera a tachometra sa nachádza farebný displej dostupný práve od výbavy FAMILY. Grafikou aj veľkosťou je takmer zhodným s tým v Tipe.  Na ľavej strane volantu sa ovláda infotainment a palubný počítač a na pravej strane tempomat, teda logika ovládania je podobná ako v prípade Tipa. Displej palubného počítača ukazuje viacero údajov, medzi inými aj aktuálny zaradený prevodový stupeň, dojazd, spotrebu, dĺžku jazdy a iné. Táto logika ovládania je preto podobná, pretože obe automobilky predávajú vozidlá v USA a tam si to tak zákazníci vyžadujú a rozšírilo sa to aj do Európy. Rozdielom oproti Tipu je fakt, že Tipo ovláda infotainment resp. rádio tlačidlami na volante zo strany od prístrojovej dosky, takže ich nieje vidieť, Hyundai ich má klasicky vpredu a používa aj dvojsmerné tlačidlá. Počas jazdy ich nechtiac nestlačíte. Páčky na ovládanie stieračov a svetiel sú intuitívne a fungujú bezproblémovo. Čo sa týka koženého volantu, určite stavím na taliansku kožu, než na tú v Hyundaii, aj na pocit je príjemnejšia.

Na strope sa nachádza v strede klasicky svetlo, priehradka na okuliare a aj šofér má z vnútornej strany clony k dispozícii zrkadlo so svetielkom, ktoré sa samé vypne keď zaklopíte clonu naspäť. Myslelo sa teda aj na to, aby sa šoférujúce mamičky počas státia mohli skrášľovať.

Hyundai ma príjemne prekvapil, keď auto začalo po naštartovaní rýchlo kúriť. Naopak sklamaním je, že infotainment nie je prepojený s palubným počítačom a neviete si na ňom pozrieť údaje o aute. Najväčším sklamaním auta sú reproduktory v aute. V spodnej časti je vstup na USB aj na AUX, ale verte mi, určite si tam nič nebudete chcieť pustiť. Napriek bohatej výbave sa niekde muselo ušetriť a reproduktory postrádali akúkoľvek basovú zložku a zvuk bol celkovo veľmi slabý, podobný tomu z rádiomagnetofónov. S Tipom sa zvuk nedá ani zďaleka porovnávať. Infotainment tak ako v Tipe, po nasadnutí automaticky spáruje už predtým spárovaný mobil. Tiež tak ako v prípade Tipa sa po zaradený spiatočky zapne cúvacia kamera s znázornením, kam bude auto cúvať v závislosti od natočenia volantu. Na strede palubnej dosky sa nachádza ukazovateľ prípútania pasažierov, tlačidlo na zamknutie interiéru a ukazovateľ vypnutia predného airbagu. Pri uzamknutí vozidla počas prvého pohnutia som si zvuk zámkov ani neuvedomil, sú tiché, ale ak sa započujete, budete ich určite počuť. Klimatizácia funguje bez problémov, chválim otočné nastavenie teploty, než tlačidlové a pod klimatizáciou sa nachádza spomínané USB, AUX a 2x 12V zásuvka. Nižšie sa nachádza kožená riadiaca páka, ktorá má kvádrový dizajn, ale neprekážalo mi to.  Okolo riadiacej páky sa nachádzajú tlačidlá na vyhrievanie sedadiel, vypínanie štart/stop systému a vypínanie ESP. Priehradka pred spolujazdcom je veľká a hlboká, tak ako sa na rodinné auto patrí.

Jazda

Posed za volantom je dobrý, nastavenie volantu aj sedadla je bohaté, svoju pozíciu si tu určite nájdete. Zaujalo ma, že je vidieť aj kapotu, samozrejme v závislosti od nastavenia výšky sedadla, ale ak máte sedadlo, vyššie uvidíte aj celú kapotu.

Po naštartovaní som si uvedomil, že motor je na voľnobežných otáčkach úplne tichý a vôbec nie je cítiť žiadne vibrácie, chvíľu som si myslel, že je zapnutý štart/stop systém. A čo mám pod kapotou, keď je motor tak tichý? Pod kapotou sa nachádza preplňovaný 1,4 litrový štvorvalec s výkonom 140 koní, čo je oproti Tipu viac o 20 koní. Reakcia na plyn je veľmi podobná ako v Tipe a mierne je cítiť aj tých 20 koní navyše. Problémom je, že tých 20 koní Vás stoja o 1 liter viac spotrebovaného paliva. Tiež som s autom jazdil v zime a po meste krátke trasy a auto malo najazdených do 10 000 kilometrov. Radenie šesťstupňovej manuálnej prevodovky je veľmi ľahké, ale nie gumové, no nie je z neho taký pôžitok ako v Tipe. Samozrejme, auto je skôr stavané na to, že ho budú riadiť mamičky a preto je všetko čo najkomfortnejšie nastavené. Spojka zaberá takmer od podlahy a je citlivá. Brzdy sa dali dávkovať pekne, mali aj dosť sily. Mierne sklamaný som bol tiež z podvozka. Oproti Tipu bol o niečo mäkší, ale viac bolo počuť nárazy do podvozka, čo som nečakal. Ani nie teda nárazy, ale divné zvuky práce podvozka?; neviem to opísať, určite podvozok v Tipe bol pevnejší, no aj ten v Hyundai nebude určite prekážať. Naopak, pocit z presnosti z riadenia volantu som mal lepší v Hyundai-i, nebol umelý. Oproti Tipu ma potešili aj predné parkovacie senzory, takže ak chcete zastaviť v garáži alebo pred nejakým nízkym objektom, nebudete mať s tým problém. Zvuk motora je v poriadku, auto je dobre odhlučnené, za volantom nebolo nič, čo by ma otravovalo. Jediná vec, ktorá otravuje bezprostredne po jazde je zvučka, po vypnutí motora. Ak niečo vybavujete v meste a počujete tú zvučku 5x za deň… ach, asi by som naozaj dal tie reproduktory úplne preč 😀

Zaujímavosťou je, že po zastavení a zaradení neutrálu a zatiahnutím ručnej brzdy, sa svetlá v polohe auto samé vypnú, akoby auto vedelo, že čakáte na parkovisku. Pri zapnutom LED dennom svietení svietia aj zadné svetlá a pokiaľ máte počas jazdy zapnuté rádio, tak sa nevypne vypnutím motora a vybratím kľúča so zapaľovania, ale až po otvorení šoférových dvier. Teda ak ide niekto z posádky niečo rýchlo kúpiť alebo vybaviť, nemusíte znova zapínať rádio.

Záver

Hyundai i30 kombi je skutočne rodinné auto, ktoré sa jednoducho šoféruje a má dostatok odkladacích priestorov. Pri súčasnom akčnom cenníku aj Fiatu, Tipo kombi vychádza o približne 700 eur menej, pričom na palube je v porovnateľnej výbave Lounge aj pokročilejší infotainment so 7 palcovou obrazovkou. Tipu však chýba parkovacia kamera aj senzory, nedá sa priplatiť za FULL LED svetlá, ale iba za xenóny, má mierne menší výkon motora, ale s lepšou spotrebou a je viac šoférsky založené. Pocit kvality z interiéru je na strane Hyundaiu. Preto ak chcete vyslovene rodinné auto, nezáleží Vám až tak na ozvučení auta a ani na pocite z radenia, Hyundai bude pre Vás lepšou voľbou. Pri Tipe je výhodou to, že aj pri nižšej výbave si viete auto lepšie nakonfigurovať podľa svojich predstáv širšími možnosťami príplatkovej výbavy a balíkov. Hyundai i30 kombi poskytuje za málo peňazí, veľa muziky, pokiaľ muzikou myslíme výbavu a nie kvalitu reprodukcie zvuku.

Ďakujem ALTERIA MOTOR s.r.o. Žilina za možnosť zajazdiť si na Hyundai i30 kombi. Ak niekedy navštívite tento showroom, možno budete mať pocit, že majú málo skladových vozidiel. Narozdiel od iných dílerov, Hyundai má však väčšinu uschovanú v garáži a teda sú chránené pred počasím a znečistením.